Otázky a odpovede- 2. časť

3. července 2009 v 14:00 | Coraline
2. časť:

Otázky a odpovede


"Včera sa ti o mne snívalo."
Sotva som sa stihla zamyslieť nad významom jeho vety a vyhŕkla som áno. Už som ho spoznávala.
Bol to jeden z tých zvláštnych snov, ktoré vnímate, akoby boli skutočné, no hneď ráno zabudnete, že vôbec boli. Ale teraz som si spomenula. Bol tam a hľadel na mňa rovnako ako práve v tomto momente.
"Každý sen, ktorý nás prezrádza, nás raní." Ozval sa znova.
"Kto si?" Spýtala som sa, i keď som to už dávno vedela.
Pustil ma a ja som mohla opäť voľne dýchať. Prešiel bránou a ja som ho nasledovala. Moje oči si zvykli na tmu a tak som lepšie rozoznávala všetko na vôkol. Mihali sa tam postavy. Zrejme to boli jeho páni i podriadení. Otočil sa ku mne a jedným pohybom ruky všetko osvetlil. Už som to videla dokonale. Boli odetý v čiernom a iní v zlatom. Mali dlhé plášte a druhí boli takmer nahí. Všetky pohľady upierali na mňa a cerili ostré zuby v niekoľkých radoch.
"Ty vieš kto sme Agatha!" Zvýšil hlas. "Mala si sen a ten nás pred tebou odhalil. Teraz ma poznáš a vieš o všetkých mojich zvykoch. Prinášame odpovede a na oplátku žiadame niečo, kde sa skrýva najviac otázok."
Mal pravdu. Poznala som ho. Naozaj som o ňom vedela všetko. Posol odpovedí. Prinášal poznanie a bral si dušu- malú nepotrebnú vec pre život človeka. Zanechá len prázdno. Vlastne o nič nešlo.
Ako som tam tak stála, zamýšľala som sa, čo so mnou bude. Zo všetkých síl som sa snažila zachovať pokoj. Nehýbala som sa, len sa rozhliadala. V tom sne som mala snáď milión otázok. Teraz ma nenapadala žiadna. Nie taká, za ktorú by som vymenila svoju dušu. Chvíľu to trvalo, ale uvedomila som si, že sa nič nedeje. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo niečo udiať. Opatrne som cúvla. Nikto sa ani nepohol. Urobila som ďalšie dva kroky dozadu. Opäť nič. Tak som sa jednoducho otočila a rýchlym krokom sa vzďaľovala od poslov a iných bytostí neznámych pre obyčajného človeka. Pri tejto myšlienke som sa cítila výnimočne. Usmiala som sa sama pre seba a ešte viac som zrýchlila. Prešla som cez bránu a náhlila sa uličkou späť. Bola ešte tmavšia ako predtým. Pocit bezpečia sa vyparil hneď ako sa predo mnou objavil on. Náhle som zastavila a potlačila som zhíknutie. Neviem to vysvetliť, ale nejakým spôsobom ma stále priťahoval. Jeho záhadnosť, vzhľad i pocit dobrodružnosti, keď je pri mne.
"Ja nemám otázky." Povedala som presvedčivo.
"Nie si snáď rada, že som tu?" Spýtal sa, akoby mi čítal myšlienky. Samozrejme, že som bola, ale nechcela som to dať na sebe poznať.
"Mala by som?"
"Ty vieš ako fungujeme. Každú noc potrebujeme zodpovedať aspoň jednu otázku a vziať si dušu. Inak náš život skonči."
"Ale ja nemám otázky." Zopakovala som.
"Ja viem, ale môžeš byť užitočná." A usmial sa. Bol to najkrajší úsmev aký som videla. Na rozdiel od jeho "kolegov", on nemal zuby vo viacerých radoch. Ani neboli ostré. Vyzeral úplne ako človek, ako dokonalý muž. Podišla som bližšie a zašepkala:
"Čo odo mňa žiadaš?"
Pritiahol sa. Celá som sa roztriasla. Otázka, ktorú som položila, bola zbytočná. Dobre som vedela, čo chce. A on vedel, že to viem. Chytil ma za ruku a preniesli sme sa k domu mojej najlepšej kamarátky. V jej izbe sa svietilo a cez závesy bolo vidieť jej siluetu. Opatrne sa dotkol mojej tváre a obdaroval ma vrúcnym bozkom. Spravila by som pre neho čokoľvek. Akoby ma ovládal, no ja som si bola vedomá svojich činov. Urobila som to z vlastnej vôle. K ničomu ma neprinútil svojou silou. Vzala som do ruky drobný kamienok a hodila ho do osvetleného okna. Záves sa odhrnul a mne sa poskytol pohľad na jej zmätenú tvár. Pravdepodobne ma v tme nespoznala. Pristúpila som bližšie a vyslovila:
"V tejto chvíli, v tejto noci existuje niečo, čo chceš vedieť. Čo je to?"
"Prosím? Kto je tam?" Jej pohľad ešte nikdy nebol taký vydesený. A potom sa to stalo. V izbe už boli dve postavy a ja som sa rýchlo odvrátila. Vietor sa rozfúkal a na ulici zablikala lampa. O niekoľko sekúnd som mala opäť spoločnosť. Jeho rana zmizla. Prechádzali sme sa tmavým mestom a rozprávali sa. Držal ma pevne za ruku.

...

pokračovanie nabudúce

Coraline
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
  Whatever Stuff... Design by: Coraline & Fefe
                            Pictures from: deviantart.com
  Na celý obsah blogu sa vzťahujú autorské práva