Diablo: Hľadá sa hrdina- 2.časť: Dozvedieť sa viac

16. září 2009 v 19:50 | Coraline a Fefe
Pridávame druhú časť poviedky Diablo: Hľadá sa hrdina. Časť nesie názov Dozvedieť sa viac, pretože to pekne vystihuje dej :)

Takže prosím vás, komentujte a vyjadrujte sa, pretože chceme vedieť, či má cenu, pridávať to na tento blog aj naďalej...







Diablo: Hľadá sa hrdina
2. časť: Dozvedieť sa viac

Ďalší deň sa od toho predchádzajúceho skoro nelíšil. Búrka stále pokračovala. Pre necromancera Nestora to bol len ďalší deň na boj s príšerami v džungli blízko mesta. Pomaly si obliekal jeho brnenie, pričom ho zabolela rozsiahla modrina na boku, ktorú mu spôsobil Fetish shaman. Skontroloval svoje zásoby doplňovacích fľaštičiek a portálových zvitkov. Naplnil nimi svoj opasok a začal sa vo svojom stane obzerať po vhodnej zbrani. Na stenách z kože viseli rituálne kosti, ktoré patrili jeho kedysi živým obetiam. Zo stola vzal magickú paličku ovešanú kusmi látok a zubov. Na jej vrchu sa vynímala drobná zvieracia lebka zahalená farebnými pierkami. Jej dĺžka nepresahovala dĺžku jeho predlaktia a hrúbkou sa vyrovnala rukoväti meča. Pripravený vyšiel zo stanu a vydal sa priamo k Ormusovi. Po ceste hodil zopár drobných hladným ľuďom a sám mal v pláne ísť sa neskôr najesť do miestnej krčmy. Len čo ho Ormus privítal s jeho obvyklými veršami, videl ako k nemu Reesa mieri s chladným úsmevom na tvári. Rýchlo od obchodníka nakúpil niekoľko fľašiek a šiel sa venovať assassinke.
"Zdravím ťa Nestor!" pozdravila ho čo najpríjemnejším hlasom, akým vrahyňa dokáže. Opätoval pozdrav a spolu zamierili do krčmy. Usadili sa do rohu pri okrúhli stôl a mĺkvo čakali na barmana, kým ich obslúži.
"Tak, čomu vďačím za tvoj ranný úsmev?" prvý prerušil mlčanie.
"Môjmu šťastiu, že som na teba hneď narazila. Chcela som ťa ísť hľadať do tvojho stanu."
"Prečo?"
"Niekto by ťa rád spoznal. Jeho meno je Metus. Je tu nový a pýta sa po všetkých tunajších hrdinoch. Myslím, že to má niečo spoločné s Mefistom."
"A čo ťa k nemu viaže?" zisťoval Nestor skôr ako k nemu stihol pristúpiť barman so zvyčajným jedlom v rukách.
"Moja zvedavosť a navyše som mu prisľúbila svoju pomoc ako sprievodkyňa týmto mestom."
"Fajn. A čo od nás očakáva? Že zabijeme Mefista?" spýtal sa s úškrnom na tvári a ironickým podtónom.
"To ti hádam vysvetlí sám. Práve vstúpil." odvetila Reesa a hlavou kývla smerom k dverám.
Pri vchode stál vysoký muž s hustými bielymi vlasmi, hoci výzorom nemohol byť starší ako tretina storočia. Na jeho pomerne vyziabnutej tvári vynikali tmavé hnedé oči, ale rovnako mohli byť aj čierne. Sivý plášť mu zakrýval celé telo, takže si nemohol všimnúť, či bol ozbrojený. V týchto časoch je však len málokto neozbrojený, tak len predpokladal, že nebol výnimkou. Ako sa k nim blížil, pozoroval jeho chôdzu, ktorá mu pripadala zvláštne vznešená. Nakoniec k nim dorazil a Nestor videl, ako si ho neznámy začal premeriavať.
"Predpokladám, že s mojím menom si už bol oboznámený." prehlásil Metus svojím tichým hlasom.
Necromancer prikývol a naznačil mu, nech sa posadí.
"Nečakal som, že budeš človek. Odkiaľ pochádzaš?" nedôverčivo sa spytoval Nestor. V jeho povahe bola okrem nedôverčivosti tiež opatrnosť.
"Už odjakživa som pustovník. Nikde sa nezdržím viac ako dva týždne. Len pred nedávnom som vyrazil z púštneho mesta Lut Gholein. A čo sa týka tej narážky na moju rasu, oplývam istými magickými schopnosťami."
Zaklínač už dlhšie nemohol čakať. Chcel poznať pravdu a príčinu, prečo je tu.
"Hm, a čo odo mňa a ostatných teda chceš? Predpokladám, že nezháňaš len priateľov."
"Vôbec nie," uškrnul sa Metus: "chcel som ťa len spoznať. Na prvý pohľad vyzeráš, že sa zaoberáš kliatbami. Mýlim sa?"
Nestor sa začudoval nad jeho správnym odhadom.
"Nie, nemýliš sa, ale ešte stále si neodpovedal na moju otázku."
Reesa len nemo prihliadala na ich rozhovor. V mysli ju však trápili tie isté otázky ako Nestora.
"Prečo mi radšej ty nepovieš o tvojich kliatbach. Stavím sa, že ich ovládaš dosť a sú aj silné." vyhýbal sa odpovedi.
"Prečo mi radšej ty nedáš dôvod, aby som ti o nich rozprával?"
Chvíľu na seba bez slova hľadeli. Necromancerovi prekážala odmeranosť pustovníka, ale trochu mu lichotilo, že jeho kliatby považuje za silné, aj keď ich nemal možnosť vidieť.
"Moje úmysly sú rovnaké, ako všetkých ostatných. K tomu však potrebujem niekoho komu môžem veriť," odpovedal Metus a na chvíľu sa odmlčal.
"A niekoho kto verí mne," dokončil.
Tento krát sa obrátil na Reesu:
"Možno je čas, aby si mi ukázala zvyšnú časť mesta."
Nestor ostal v tichom údive. Rozhovor mu pripadal neukončený, no sám nemal, čo dodať. Jeho otázky ostali nezodpovedané a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mu pocestný chystal odpovedať. Aspoň zatiaľ.
"Ešte sa uvidíme, Nestor," rozlúčil sa s ním a odišiel aj s Reesou preč.

Nestor sa s bojovníčkou assassin stretol ešte večer. Sadli si spolu pod stan v prístave. Okrem niekoľkých námorníkov ich tam nikto nerušil a tak to využil. Začal sa vypytovať na Meta:
"Reesa, čo o ňom vlastne vieš? Niečo viac ako ja?"
"Viem len to čo ty, ale mám tušenie, že plánuje niečo ohľadom Mefista. Som ochotná vypočuť si jeho návrh a som pevne rozhodnutá vstúpiť do všetkého, čo by nás mohlo zbaviť tejto nočnej mory."
"Ale nič o ňom nevieme. Čo keď budeme počúvať hlúpe plány obyčajného blázna?" ohradil sa.
"Myslíš len na seba Nestor. Našou povinnosťou je urobiť všetko preto, aby sme zachránili toto aj ostatné mestá. A to, či je blázon, posúdime, keď si ho vypočujeme."
Reesine zmysly boli teraz ostrejšie ako cez deň a tak mohla počuť ako sa k stanu niekto blíži. Keď dotyčný vstúpil, hneď v ňom spoznala priateľa.
"Cain!" zvolala.
Druid k nim okamžite podišiel so slovami:
"Reesa, Nestor. Po Kurast Docks sa hovorí, že poznáte nejakého nového pocestného. Chcel som sa vás naňho opýtať."
Nestor zvraštil obočie:
"Vlastne budeš mať šancu stretnúť sa s ním osobne. Chce totižto vidieť všetkých hrdinov toho mesta."
Assassinka sa zamiešala do rozhovoru skôr, ako stihol necromancer odradiť Caina svojím tónom hlasu:
"Jeho meno je Metus a áno chce sa s nami všetkými stretnúť. Hoci o ňom veľa nevieme, jeho samotný záujem o nás by nás mal prinútiť zaujímať sa oňho."
Zaklínač a vrahyňa oboznámili druida o všetkom, čo vedeli a o všetkom čo si mysleli. Kým rozprávali, z večera sa stala noc a tá so sebou priniesla silné nárazy vetra do stanu. Počuli, ako sa na vode kolísali lode a všetky ohne pomaly vyhasínali. Po okolí sa rozliehali dunivé zvuky hromov. Všetci v meste už poodchádzali do svojich príbytkov a z pralesu sa postupne vracali bojovníci z náročných bojov.
...

Coraline a Fefe
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Denika Denika | E-mail | Web | 16. září 2009 v 20:57 | Reagovat

Má to cenu pridávať sem aj nadalej! :-)  Mne sa to strašne páči a neviem prečo mám pocit že v prolňogu keď zabil tu dievčinu niečo sa tam stalo a ona prežije aspoň si to myslím a trošku v to dúfam. Ten Metys je  mi záhada ale taký sympaťak.  :-) Vyzerá to, že si ich získa a možno pomôže ale tan mefist ho moc nenechá poďla mňa:) NO tak:) :-)

2 Moiflamee Moiflamee | 20. září 2009 v 16:55 | Reagovat

Ja už vymýšľam ľúbostné trojuholníky aj štvoruholníky :D :D

3 Saruman Saruman | Web | 21. září 2009 v 17:50 | Reagovat

Mě se to teda rozhodně líbí, je to úchvatné a to je to hlavní! Tak prosím nepolevujte v psaní  :-)

4 Denika Denika | E-mail | Web | 21. září 2009 v 23:21 | Reagovat

súhlasím:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
  Whatever Stuff... Design by: Coraline & Fefe
                            Pictures from: deviantart.com
  Na celý obsah blogu sa vzťahujú autorské práva