Diablo:Hľadá sa hrdina- 12.časť: Podľa plánu, mimo plánu

29. března 2010 v 20:47 | Coraline a Fefe
Looking for hero

Behold!
Dvanásta časť Diabla úspešne dokončená. Pomaly, ale isto, sa blížime k záveru celej poviedky a takisto rozbiehame ďalšie nápady- opäť k spoločnému "projektu".
Každopádne, aj v minulom diely sme pridali tzv "previously", čiže stručne sme zopakovali dej a keďže táto časť je pridaná tiež po dlhšom časovom odstupe, ani tu to nemôže chýbať:
Previously:
Kurast Docks- mesto prístavov- je ovládané zlom s Mefistom na čele. Záhadný pocestný oslovovaním miestnych hrdinov prináša trpiacim ľuďom novú nádej. Zahájil výcvik, ktorý ich má pripraviť na boj proti zlu. Naposledy bolo toto mesto napadnuté príšerami a hrdinovia zachraňovali ľudí. Podľa Metovho plánu mali ísť hrdinovia získať Sword of Victory na Ohnivé skaly. Situácia sa ale komplikuje a hrdinovia zostali rozdelení. A teraz príbeh pokračuje
...pod perexom...

Diablo: Hľadá sa hrdina
Podľa plánu, mimo plánu

Všade by bolo ticho, keby sa neozývali hlasné vzlyky. Novozaložený tábor utečencov z Kurast Docks nebol práve vo výhodných podmienkach. Bol obklopený nekončiacimi sa džungľami, neutíchajúcim vetrom a nekonečnou tmou. Všetci upierali svoje prázdne pohľady do neznáma a sem-tam im oči preskočili na jedného z troch hrdinov sediacich pri nich. Reesa dobre vedela, prečo sa na ňu pozerajú. Hľadali v nej útechu, oporu a v neposlednom rade aj novú nádej. Väčšina od nich očakávala pomoc.
"Naše mesto je preč," nariekali.
Reesa, Nestor a Laran sa nenápadne odobrali do súkromia.
"Situácia nevyzerá dobre," skonštatoval trpko necromancer.
"Vyzerá príšerne! Nič horšieho sa nemohlo stať. Tie slizké neznáme obludy všetkých obrali o domov, celé majetky a vôbec o najbezpečnejšie miesto, v akom sa mohli skrývať," doplnil ho barbar.
"Myslíte, že je bezpečné vrátiť sa do Kurast Docks? Alebo aspoň možné vrátiť sa tam?" spýtala sa Reesa, ale bála sa odpovede.
"Príšery, čo nás sem ťahali sme síce pozabíjali, ale ktovie koľko ich tam ostalo. Bol by veľký risk vybrať sa tam."
"Ale kam inam, potom?"
"Je mi jasné, že tu nemôžme ostať. Hrozí tu ešte väčšie nebezpečenstvo. Možno by to bol vskutku nečakaný ťah z našej strany," uvažoval zaklínač nahlas, "keby sme sa tam znova objavili. Mohli by sme využiť moment prekvapenia. Ale nie s toľkými ľuďmi...to je príliš riskantné. Mali by sme zistiť v akom stave je naše minulé mesto."
Spoza stromu sa objavila silueta starého básnika:
"Neváhajte a vyberte sa do nášho mesta, zistite, aká nebezpečná je cesta. Ja postavím sa na čelo tohto tábora, v prípade napadnutia pôjdem s nimi do boja."
Všetci traja na neho obrátili zvedavé pohľady. Podľa Ormusa mali nechať tento tábor utečencov v jeho rukách, a tak by sa mohli vydať na prieskum.
"Obnovte naše mesto, zachráňte ho spod pazúrov zla, nech nevyhorí do tla. A až potom nás zavolajte, vrátime sa späť. Na moju, na vlastnú päsť," pokračoval bývalý obchodník a básnik.
Chvíľu sa pohrávali s touto myšlienkou a aj keď vedeli, aké nebezpečné je nechávať všetkých ľudí bez nich, sami chceli vedieť, na čom ich mesto stojí- ak vôbec stojí. Nechali na mieste väčšinu zbraní a oni si vystačia len s tým najpotrebnejším. U barbara to bola dvojsečná sekera, Reesa si ponechala jeden katar a necromancer zaklínaciu paličku. Ďalej sa museli spoliehať na ich vlastné bojové schopnosti, v ktorých vynikala najmä assasinka- majsterka bojových umení. Ani zvyšní dvaja však nezaostávali.
Ešte pred zotmením vyrazili. Cesta, po ktorej prišli, bola pokojná a sotva boli viditeľné znaky po bitkách. Čím bližšie však boli k mestu, tým sa znaky stávali očividnejšími. Až napokon dorazili do cieľa. Nebolo opustené tak, ako všetci dúfali. Práve naopak. Kurast Docks bolo stále obliehané. No nebolo to také zlé, ako sa na prvý pohľad zdalo. Mesto utrpelo vážne škody, ale krčma by mohla po čiastočných opravách opäť fungovať. Mestský portál bol síce zjavne nefunkčný a drevené mosty pohltil oheň do najmenšej trosky, ale kamenné časti mesta držali. Prv ako sa traja hrdinovia pustili do oslobodzovania, rozhliadli sa po Vee, Ewanovi a Artimi. Tajne dúfali, že práve realizovali plán nájsť Meta a neležia na dne rieky. A potom boje vypukli...
       
  Po skončení bitky o Kurast Docks už bola tma. Ležali vyčerpaní na mieste, kde ešte včera stáli ich stany.
"Môžeme len dúfať, že sme ich zahnali nadobro," vyjadril nádeje Laran.
"Som si istý, že nie. Len tak ľahko by sa mesta nevzdali. Ktovie ako blízko v pralese sa skrývajú ďalší. Musíme byť pripravení na najhoršie," povedal Nestor.
"Súhlasím. Nepodstúpim risk ďalšieho napadnutia príšerami so všetkými nevinnými ľuďmi naokolo. Hrozba visí vo vzduchu. Nemôžeme ich sem priviesť, je príliš skoro," prikývla Reesa.
"A kedy bude ten správny čas?" reagoval barbar. "Kedy si môžeme byť úplne istý, že toto mesto je v bezpečí a už nehrozí ďalšie napadnutie? Jediný spôsob, ako to zaručiť, je vykrútiť krk Mefistovi!"
"Presne to ma napadlo," odpovedal mu Nestor.
"Prišli sme vo výcviku tak ďaleko. Myslím... Mohli by sme sa vybrať po ten Sword of Victory- presne podľa Metovho plánu. S Metom či bez Meta, mohla by to byť posledná časť nášho tréningu a potom budeme pripravení."
Obaja sa zahľadeli na vrahyňu.
Niečo v jej výraze hovorilo, že tomu naozaj verila.

        
Niekoľko kilometrov na opačnom brehu od Kurast Docks ležali vyčerpaní traja hrdinovia. Tesne po tom, ako ľudia opustili mesto, sa Vee, Ewanovi a Artimi podarilo preplávať rieku a vynorili sa s menej vážnymi zraneniami. Čarodejníčka sa nadýchala vody, a tak chvíľu trvalo, kým sa prebrala z bezvedomia.
Len neďaleko od nich mal starý šaman svoj stan. Práve mal hosťa. Pocestného s bielymi vlasmi a tajomným tichým hlasom.
"Pomohla vám moja veštba?" pýtal sa zvedavo Meta.
Metus sa zamračil a takmer nebadateľne prikývol. To však neznamenalo, že ho to uspokojilo. Veštba sa mu nepáčila- ani zďaleka.
"Už vás nepotrebujem," a jedným mávnutím ruky padol šaman mŕtvy na zem.
Vyšiel zo stanu a nadýchol sa štipľavého vzduchu, keď v tom uvidel blížiace sa siluety- všetky tri povedomé.
        
"Metus!" skríkla Vea, ktorá ho uvidela ako prvá stáť pri niečom, čo mohlo byť kedysi stanom. "Mesto vyhorelo, napadli ho príšery a všetci ľudia museli utiecť. Zostali s nimi zvyšní hrdinovia a my sme sa vybrali za tebou."
"Áno. Zdá sa, že príšery boli aj tu. Zabili šamana," kývol pocestný smerom za seba, kde ležalo jeho bezvládne telo, "a zničili jeho majetok."
"Nikto nevie, ako je na tom Kurast Docks teraz. Ešte stále mám pred očami zúfalstvo, strach a hrôzu. Ich domovy, mosty, obchody- všetko vypálili," hovoril Ewan s trpkosťou. Bol by mu ešte opísal boje, ale nikto o tom nechcel hovoriť viac, ako bolo nutné.
"Takže o ostatných nič neviete..." povedal Metus napoly v otázke, napoly presvedčený
o tomto fakte. Nemo prikývli.
"Ak sa ich vyberieme hľadať teraz, mohli by sme ich stihnúť..." začala Vea, ale Artimi jej ihneď skočila do reči:
"Vedia sa o seba postarať a postarajú sa aj o ľudí. Nepomohli by sme im viac, ako si nedokážu pomôcť sami."


Amazonka zostala opäť zaskočená čarodejníčkinou bezcitnosťou a chcela sa ohradiť. Ako môže byť aj v takejto situácii taká bezohľadná?
"Uvedomil som si, že nemôžme viac vyčkávať," vyhlásil Metus. "Treba napadnúť koncil a následne Mefista..."
Koncil, bola rada najvyšších príšer, ktorej porazenie bolo nutné na takzvanú návštevu Mefista. Všetci vedeli, že to nebude vôbec ľahké.
"A čo Sword of Victory?"
"Na to už nie je čas. Budeme musieť veriť, že ste dostatočne pripravení."
"A čo ostatní? Pôjdeme len my traja?"
"Opakujem- už nie je čas," povedal pocestný na záver a nikto nemal dostatočný argument. Prišlo najhoršie. Cieľ výcviku sa neodvratne blížil.

Coraline a Fefe

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Denika Denika | Web | 1. dubna 2010 v 11:37 | Reagovat

Meta som mala rada no nejako zacinam potomto o nom pochybovat a chudaaci ti traja teda Reesa maju vsetko na pleciach a teraz pojdu obidve skupiny tam a ani jedna o tom nevie inak pekne zamotane:) :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
  Whatever Stuff... Design by: Coraline & Fefe
                            Pictures from: deviantart.com
  Na celý obsah blogu sa vzťahujú autorské práva