Yoona

6. října 2010 v 19:41 | Coraline |  Vlastná tvorba
Candle
Po dlhej dobe sa hlásim opäť s jednorázovkou. Takže ak budete mať chuť, pustite sa do toho pod perexom. Teším sa na vašu kritiku ;-)
Možno by som mohla k tomu napísať aj menší úvod, však?
Písala som to (tradične) neskoro v noci, tak berte ohľad. Možno sa vám to bude zdať trochu vtesnané na tri papiere, ale mala to byť jendorázovka, takže nemôžete očakávať plnohodnotný príbeh s napätím, prevratom a pointou. Príbeh to rozhodne je, ale nič prelomové. Okay, okay. Vytvorte si názor sami :-)
Btw: určite ste si všimli jesennú zmenu designu. Nič prevratné, držali sme sa hesla: "v jendoduchosti je krása". Do you like it? Let us know...

Yoona

Part I. : Introduction
To, že nie je obyčajná, som vedel už na prvý pohľad. Preto ma v prvom rade upútala. Aké zlé to bude, som sa dozvedel len nedávno. Predtým to boli len slová, nič viac- len vysvetlenia a prázdne vety. Potom som to celé videl. Neodišiel som, to nie. Nemohol som. Na to ju mám až príliš rád. Zostal som tam a díval sa, ako dokončuje nejaký rituál alebo kúzlo, nie som si istý. Mal som možnosť sledovať ju pri najprirodzenejšej veci, aká pre ňu existuje a aj tak mám pocit, že mi nevraví všetko. Nenávidím jej tajomstvá.
Je čarodejnica.

Part II. : "I know you"
"Yoona!" kričal som na ňu z opačnej strany ulice. Dúfal som, že zastaví.
"Prečo ma nenecháš tak?" odpovedala.
Prebehol som pomedzi autá, aby som sa k nej dostal.
"Nemôžeš sa mi stále vyhýbať."
"Prečo nie, stalker?" pohladila ma po líci: nežne a trochu vysmievajúco.
"Harry. Volám sa Harry. Hovorím ti to už desiatykrát."
"Ja viem. Niekedy sa ti však hodia iné mená." Chcel som zachytiť jej ruku, ale vyšmykla sa mi. "A teraz ma nechaj."
"Nie," rázne som pokrútil hlavou.
"Pozri, Harry," na moje meno položila výrazný dôraz, akoby chcela upozorniť, že sa ho konečne naučila. "Nechcem ťa v mojej blízkosti, nechcem, aby si ma stále sledoval a už nikdy o tebe nechcem počuť. No tak. Bude to obojstranné."
Jej výraz tváre hovoril, že to myslí vážne.
"Yoona. Čo som spravil?"
"Nič konkrétne," mykla ramenami.
"Je to kvôli tej tvojej veci, však?" Mal som na mysli fakt, že vie čarovať. "Môžeš mi veriť. Poznám ťa a viem, čo si zač a stále som neodišiel. Prečo ma neprestávaš odmietať? Záleží mi na tebe."
"Kiež by to bola pravda, ale existujú veci, o ktorých nevieš a pokiaľ je to možné, ani vedieť nebudeš. Zbohom."

Part III. : Memories
Už niekoľko dní som ju nevidel. Rozmýšľal som nad jej poslednými slovami a prístupom. Bol som si istý, že ju poznám. Som si istý. Začal som spomínať...

Part IV. : Past
"Na čo je toto?" zdvihol som zo stola akúsi woo-doo bábiku. Rýchlo ju chytila a hodila do starej skrine.
"Woo-doo nefunguje. To bola len skúška."
"A čo toto?" to bola kniha previazaná v koži. Vyzerala dosť staro a ležala na polici, kde boli všetky knihy zapadnuté prachom. Až na tú, ktorú som práve chytil.
"Vďaka tomu žijem dvesto rokov," usmiala sa na mňa
"Nemáš dvesto rokov."
"Nie, ale je to denník. Písali ho moje príbuzné a zmienili sa takmer o všetkom. V skutočnosti mám asi päťdesiat podobných denníkov a vďaka tomu som prežila celých dvesto rokov."
Nalistoval som náhodnú stranu a prečítal náhodný riadok: "...spriaznenú dušu má každá čarodejnica. Je nemožné nestretnúť ju, ale môžeme sa jej vyhýbať... Spriaznené duše, huh?"
Zobrala mi denník z ruky a vyčítavo na mňa zazrela: "Neveríš tomu, však?"
"Takže som tvoja spriaznená duša?"
"Ani náhodou!"

Part V. : Story
Prestal som sa utápať v minulosti a rozhodol som sa ju opäť vyhľadať. Prečo mi, do čerta, nedá spávať?
Stretol som ju pri kaviarni, kde sme sa prvýkrát zoznámili.
"Ahoj Yoona."
Vzdychla si.
"Hádaj čo? Bol som v tvojom dome a otvoril mi akýsi Roger. Tvrdil, že ťa nikdy nevidel."
"To preto, že som ti dala zlú adresu, silly."  
"Porozprávame sa?"
"Radšej nie."
"Chcem vedieť, čo sa deje. A teraz to myslím vážne, Yoona. Už žiadne hry, žiadne tajomstvá a pochyby. Potrebujem to vedieť."
Najprv to vyzeralo, že sa otočí na podpätku a odíde, ale zostala. Trochu prižmúrila oči a skúmala moju tvár. Po dobu minúty bola ticho.
"Fajn," prehovorila napokon. "Možno máš právo to vedieť, možno nie. Na tom vlastne nezáleží. Poviem ti príbeh." Viedla ma popri budovách až k ceste, ktorá viedla von z mesta cez lesy.
"Vždy to bolo neodvratné. Blair sa narodila s predurčeným osudom v rodine, ktorá ju mala vychovať a naučiť k všetkému, čo potrebuje. A tak sa aj stalo. Bola čarodejnica ako všetci jej predkovia. Keď mala šestnásť rokov, prvýkrát čarovala. Bol to úžasný pocit: cítiť všetku svoju moc a zameriavať ju na určitý predmet. Nebolo to len akože, ako stokrát predtým. Vtedy to bolo skutočné a každá čarodejnica si to presne zapamätá. Prvé kúzlo však nevyvolá len pocit slobody a moci, no prinesie so sebou o veľa ťažší údel. Vtedy sa stala pravou čarodejnicou, a tak musela nasledovať vlastný osud, ktorý spočíval v ubližovaní. Túžba zraňovať v nej vždy zvíťazila nad zdravým rozumom..."
Prestala.
"To je koniec príbehu?" opýtal som sa zvedavo.
"Nie," pokrútila hlavou, "ale nechcem ho dokončiť."
Zostal som ticho. Nechcel som ju nútiť hovoriť, len som vyčkával, čo spraví.
A ona zmizla. Odkráčala, utiekla, odmiestnila sa. Ťažko posúdiť.

Part VI. : It's alway hard to find her
Neznášam, keď sa len tak vyparí!
"Tu Yoona, nechajte odkaz."
Ja: Kde si? Ozvi sa.
Odkazovač: ...
Ja: (povzdych)
Ten príbeh musí byť odpoveďou. Nevravela by mi ho zbytočne. Jediná vec, na ktorú som bol schopný sústrediť sa, bola Blair. Kto si?


Part VII. : Soulmate?
Prišiel som na to, ako ju nájsť. Nemôžem očakávať, že sa raz ukáže sama od seba. Spomenul som si na riadky v denníku, ktoré som čítal. Možno som naozaj jej spriaznená duša, ktorú majú všetky čarodejnice. Vyhýba sa mi, drží si ma od tela.
Rozhodol som sa ísť na miesto jej rituálov. Takto to predsa nekončí.

Part VIII. : Blair
Bolo to staré miesto a bolo to cítiť. Je to druhýkrát, čo som tu, ale nič sa nezmenilo. Dýchalo to prázdnotou ako vždy, zdrojom svetla bolo len slnko a v chladnom jesennom vzduchu pôsobilo pochmúrne. Bol som v zaplnenej miestnosti bez okien. Prstami som prechádzal po veciach a akosi vzdialene som vnímal jej dotyky.
Plynuli minúty: sedel som na ošúchanom kresle a sledoval som vietor, ktorý nadvihoval stránky otvorených kníh. Všimol som si, že na stole horela sviečka a jej plameň nezhasol so žiadnym nárazom vzduchu.
Plynuli hodiny: dôkladne som počúval každý zvuk, ktorý sa okolo mňa mihol v domnienke, že ju počujem prichádzať. Vždy som sa mýlil. Yoona sa stále neobjavila, ale zostal som trpezlivý. Toto je predsa jej vlastné miesto, ktoré potrebuje. Musí sa ukázať. Sviečka stále horela.
Na chvíľu som zaspal, ale prebudil ma hluk spadnutej knihy. Rýchlo som ju zodvihol, akoby som sa bál, že sa stane niečo zlé, ak všetko nezostane na svojom mieste.
"Hej, burglar!" ozval sa známy hlas od dverí.     
"Yoona," vydýchol som.
"Ty si nedáš povedať, čo?"
"Nie, nedám. Som tvoja spriaznená duša, musím sa o teba zaujímať."
"Harry, ver mi: ak by si bol mojou spriaznenou dušou, vedela by som to."
Nebola nahnevaná. Ešte nikdy som ju nevidel nahnevanú. Yoona nedáva voľný priechod svojim emóciám. Vždy pôsobí vyrovnane.
"Ja viem."
"Čo tu robíš?" spýtala sa ma náhle.
"Som tu kvôli pravde. Povedal som ti, že ťa poznám a stojím si za tým. Viem o všetkom, Yoona."
Mal som pocit, že som ju prekvapil. To bola novinka.
"Naozaj?"
Pristúpil som k nej a prikývol som. "Myslím to vážne."
Nič nehovorila, len odstúpila a vytvorila medzi nami dvojmetrovú vzdialenosť, tak som sa opäť ujal slova ja.   
"Blair existuje, však?"
"Čo tým chceš povedať?" vyhŕkla.
"To utrpenie, o ktorom si hovorila: je skutočné. Si jej obeť Yoona. Prečo trpíš kvôli nej? Prečo mi nedovolíš pomôcť ti? Namiesto toho sa skrývaš a utekáš. Myslím, že sa jej bojíš. Nedokáže ovládať potrebu ublížiť ti a ty sa jej nedokážeš vzoprieť."
"Nevieš, o čom hovoríš."
"Blair je staršia čarodejnica a má väčšiu moc. Nikdy si v mojej prítomnosti nevydržala dlhšie ako hodinu. Bála si sa, že ťa nájde, ak zostaneš dlho na jednom mieste? Že ťa nájde kvôli mne?"
Po líci jej začala stekať slza.   
"Ničomu nerozumieš!"
"Prečo to konečne nepriznáš, Yoona?!" schytil som ju za ramená. Potreboval som jej odpoveď. Stačilo jedno slovo a pomohol by som jej.
"Prestaň!"
"Yoona, počúvaj ma! Nemusíš byť stále taká chladná a neprístupná. Nechaj ma pomôcť ti."
Vytrhla sa mi z náručia a okolo nej sa zdvihli predmety zo stola. Neviem, ako to robila.
"Ja som Blair, Harry! Čo to nevidíš? Nedokážem to premôcť, tá túžba ma spaľuje. Vtedy v kaviarni: to bol len začiatok. Nevinný a jednoduchý. No každým dňom som ti chcela ublížiť viac a viac. Varovala som ťa, aby si ma nechal tak, aby si sa odo mňa držal ďalej. Ale ty si sa stále vracal! Už som s tým nemohla bojovať. Musela som utekať."
Ustúpil som od nej.
"Yoona?" Chcel som, aby sa upokojila. Ja som sa potreboval upokojiť. Ale výraz na jej tvári ma dokonale vytrhol z pocitu bezpečia. Bol to pohľad, ktorý vás nútil bežať a nikdy sa nezastaviť. Zakopol som o prevrátené kreslo.

Part IX. : Just another day
(Niekde v centre mesta)
"Neviete, čo je s mojím bratom? Nezdvíha moje telefonáty," hovoril Michael.
"Už týždeň som o Harrym nič nepočula," odpovedala mu jeho priateľka.
"To je zvláštne. Vôbec sa to na neho nepodobá: len tak sa vypariť."

Part X. : Everything's fine
Snežilo.
Niekde v odľahlých končinách bolo ukryté miesto, ktoré dýchalo prázdnotou. Stopy po krvi už dávno zaschli a pomaly mizli, akoby sa tam nikdy nič nestalo.
Sviečka stále horela.  

Coraline
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 rika a denika rika a denika | Web | 6. října 2010 v 22:16 | Reagovat

Fúha az mi idú zimomriavky ja nezaspim! Uplne desivé a skvelé chudak Harry hcel si ziskat jej srdce no ona sa nsazila a neslo jej to spravila to a to s tou svieckou stale hori...
Ach dokonale!!!!!:)

2 Lina Lina | Web | 7. října 2010 v 16:20 | Reagovat

bolo to krátke, ale úplne to stačilo na to, aby sme pochopili a boli uchvátení :) zase sa ti podarila skvelá jednorázovka.. štýl aj všetko... dokonalé

3 miselka miselka | Web | 7. října 2010 v 17:01 | Reagovat

mne sa to páčilo už dlho som také nečítala ;-)  :-D

4 Nellie Nellie | Web | 7. října 2010 v 20:13 | Reagovat

Páni, to bolo také perfektné.
Fakticky, relatívne krátke a dosť rýchle, ale perfektné.
Tajomné a temné a fakt neviem, čo povedať/ napísať. Brutálne vydarené.

5 Nellie Nellie | Web | 7. října 2010 v 21:30 | Reagovat

A k dizajnu, už som vám ho chcela dávno pochváliť, je masakerne perfektný, ono je to také strašne kjutné! ^_^

6 Sai Sai | Web | 8. října 2010 v 18:37 | Reagovat

Sakra. :-D Chudák, tohle si nezasloužil... nebo jo? Neměl být takovej šťoural. :-D
Nicméně - tohle se mě líbí. Tenhle žánr, tenhle styl, tohle čtivo. Jen tak dál, více takových jednorázovek. :-D
Autumn design je skvělý. Ta kočka je úplně k sežrání... ta kukadla, ach! :-D Chcu ju doma. :-D

7 alex alex | Web | 8. října 2010 v 19:59 | Reagovat

Kruté a skvělé. Trochu diskriminuješ lidi, co neumí anglicky, ale na druhou stranu si můžou otevřít slovník. Každopádně jsem byla od začátku do konce napnutá a čekala, co se nakonec dozvím,a s tou poslední částí mě úplně zamrazilo. Skvělá práce!
Ještě k designu - je skutečně podzimní:) Barva stránky na mě působí tak nějak divně, ale jinak je to hezké. To zvířátko na boku je veverka? (připadá mi trochu křížená se sovou)

8 standyb standyb | Web | 9. října 2010 v 15:46 | Reagovat

ach Harry mozes si za to sam....a vies ze som aj tusila ze ona je Blair...ale myslela som ze sa to skonci tak ze jej zdravy rozum zvitaziiii skoda....ale vazne necakany zvrat :))) a som rada ze som konecne nasla nejaku osobu ktora pise podobnym stylom ako ja :)...kde musi zapracovat hlavne fantazia...a nie vsetko presne do detailu rozpisovat a rozvijat postavy....chvalim ;-)

9 standyb standyb | Web | 9. října 2010 v 15:47 | Reagovat

a este so chcela pochvalit desing :) ach moja  krasna jesen :) lubim ju :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
  Whatever Stuff... Design by: Coraline & Fefe
                            Pictures from: deviantart.com
  Na celý obsah blogu sa vzťahujú autorské práva