Good old times

7. listopadu 2011 v 19:32 | Coraline |  Myšlienkové pochody
Naozaj. Všetko sa mení.
A určite s tým nemám skúsenosti len ja.


V poslednej dobe ma chytá zvláštna nostalgia. To, že chcem byť opäť aspoň na týždeň dieťaťom, som vedela už dávno. Ale žeby som zatúžila vrátiť sa späť aspoň o 4 roky, to som zistila len nedávno.
Chýba mi neuveriteľné množstvo vecí, pretože všeličomožné sa zmenilo. Ovplyvnila ma stredná a ovplyvnili ma nové veci v mojom živote.
Teraz nehovorím o mojej povahe, lebo si myslím, že na nej sa nič priveľmi neodrazilo. Nie.

Chýba mi stará hudba, ktorú som zvykla počúvať; ten pocit, keď som ju zapla a to nadšenie z úžasných textov.
Chýba mi môj fanatizmus do kvalitných filmov a seriálov; to ako som sa zvykla vyznať v každej filmovej novinke; ako som sa tešila z nadchádzajúcich hodín pozerania a ako som túžobne čakala na dobré verzie na torrente.
Chýba mi čas na čítanie; prázdniny, kedy som zvykla prečítať 2 knihy za týždeň; radosť z novej knihy; pocit zabúdania na vlastné problémy pri čítaní a tiež stotožňovanie sa s hlavnými hrdinami a prežívanie ich životných príbehov spolu s nimi.
Chýba mi písanie; rozvíjanie vlastných príbehov a postáv; rozjímanie a bezhlavé uvažovanie nad kapitolami; množstvo nových nápadov, ktoré stačilo dať na papier; ten pocit dopísania poslednej vety a dokončenia poviedky.
Chýbajú mi časy, kedy som presne vedela, čo chcem robiť; kedy som nepremýšľala až tak seriózne a kedy mi ku šťastiu stačilo tak málo.
...
Chýbajú mi "good old times."
A najhoršie na tom všetko je, že VIEM, že sa to už NIKDY nevráti :-(

Seriózne, netuším, čo sa stalo; čo sa mohlo tak pokaziť. Viem, že mám veľa iných nových záľub a nič neľutujem- len nechápem, ako som mohla od toľkých vecí tak upustiť a pritom boli tak dôležité a významné v mojom dospievaní. Ach.
Ja viem, znie to hrozivo depresívne, ale ubezpečujem vás, že tu teraz neplačem ;-) Len proste rozmýšľam, že prečo. Ak to niekto vie, tak sem s tým... :-)

... vaša dávno zabudnutá Coraline
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alex Alex | Web | 7. listopadu 2011 v 20:47 | Reagovat

Tak především jsem ráda, že se tu konečně objevil článek, a pak jsem ráda, že nejsem s takovými starostmi sama. Kam se jen ty staré časy vypařily..

2 Denika Denika | Web | 7. listopadu 2011 v 22:17 | Reagovat

Súhlasím s Alex som rada, že ste sa aspoň jedna ozvali. Ja postupne sa dostávam do toho ako sa všetko na strednej mení a dúfam, že nikdy neprestanem snívať a baviť ma moje veci :)
Ale som rada, že aspoň si našla nové veci, čo ťa bavia a dúfam, že už neprestanú :)
A na tie časy čo si spomínala na začiatku môžeme už len spomínať :(

3 Rika Rika | Web | 8. listopadu 2011 v 8:11 | Reagovat

Absolútna pravda. Bohužiaľ, všetko sa zmenilo. Keď som bola na základke, bolo všetko viac-menej super... teraz na mnohé nemám čas. Už asi mesiac píšem na blog článok o hudbe, ale nemám čas na to, aby som ho dokončila... Blogy upadajú... Ak kedysi pribúdali články raz denne, teraz sme radi, ak je tu niečo za mesiac...
A čo sa týka ostatných vecí... na tie už nik nemá čas... Aspoň na strednej... :-/

4 lucka L* lucka L* | Web | 8. listopadu 2011 v 20:47 | Reagovat

ach ako keby som čítala čo by som aj ja sama napísala...mám 21, školské časy dávno za mnou, teraz pomaly nemám čas už ani na seba a chýba mi toľko úplne bezvýznamných vecí a viem že sa nikdy nevrátia...nikdy :( nechcem podlahnut tej nalade kedy by som za tym vyrevavala ale más pravdu...nikdy sa nevrátia a my si ich len tak trošku mozeme pripomenut na par hodin a potom je to zase preč... Všetko sa mení akonáhle dospievaš a už ťa aj tvoje okolie považuje za dospelú a čaká od teba dospelé kroky a môžeš sa brániť zubami nechtami, aj tak tie kroky raz urobiť musíš. Treba ísť dopredu a neobzerať sa späť...

5 Sai z Žeroucího blogu Sai z Žeroucího blogu | Web | 12. listopadu 2011 v 13:55 | Reagovat

No jo, to je prostě to samý, co mě občas taky dost štve. Dřív jsem byl schopen vyplodit nějakej ten článek aspoň jednou za týden - teď jsem rád, že aspoň jeden článek za měsíc vyplodím. Asi je to tím, že blog už není tím, co býval a všichni jsou akorát posedlí tím ďábelským Facebookem, ach jo...
Každopádně jsem rád, že jsi o sobě dala aspoň takovýmto způsobem vědět. A byl bych rád, kdyby i Fefe a Moi napsaly něco :-)

6 standyb standyb | 19. listopadu 2011 v 12:36 | Reagovat

ani nevies ako ti rozumiem...a zvlastne je ze som si vdaka tomuto clanku spomenula na tie svoje, ktoré sa uz nevrati

7 Loivissa Loivissa | Web | 19. listopadu 2011 v 20:49 | Reagovat

Och, konečne článok... síce dosť depresívny, ale pravdivý. Ako si tak čítam komentáre, tak máme podobný problém viacerí, zrejme to patrí k nášmu veku, ale je to dosť otravné a kruté. Veľmi dobre to poznám, hlavne posledný rok a niekoľko mesiacov som sa vôbec nezastavila... ach, vrátila by som sa do deviateho ročníka na základke, do obdobia ked som bola schopná za tri mesiace vyprodukovať 200 strán poviedok... ale tá doba sa už nevráti... a nám nezostáva nič iné, ako sa s tým zmieriť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
  Whatever Stuff... Design by: Coraline & Fefe
                            Pictures from: deviantart.com
  Na celý obsah blogu sa vzťahujú autorské práva